Abstrakt:
Táto štúdia skúma proces adaptácie a geopolitického prebúdzania zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie v reakcii na viaceré stupňujúce sa vonkajšie a vnútorné výzvy.
Poskytuje analýzu toho, ako multipolárna konkurencia, regionálna fragmentácia a vnútorné politické rozdiely kumulatívne posunuli zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie smerom k pragmatickejšej a explicitnejšej geopolitickej orientácii. Autor využíva interdisciplinárny prístup a relevantné vedecké metódy, konkrétne obsahovú, porovnávaciu a kritickú analýzu primárnych politických dokumentov EÚ a prehľad relevantnej akademickej literatúry, a sleduje posun od pôvodne normatívneho prístupu k politike odrážajúcej nové bezpečnostné hrozby a výzvy. Štúdia zdôrazňuje vplyv kľúčových faktorov, ako je rastúca rivalita veľmocí, regionálna fragmentácia, ruská agresia voči Ukrajine, pandémia Covid-19 a strategické výzvy týkajúce sa energetickej a hospodárskej suverenity. Identifikuje hlavné adaptačné mechanizmy a zároveň diskutuje o pretrvávajúcich výzvach, najmä vo forme vnútorných rozdielov medzi členskými štátmi EÚ a krehkej rovnováhe medzi strategickou autonómiou a transatlantickými vzťahmi.
Abstract:
This study examines the process of adaptation and geopolitical awakening of the European Union’s foreign and security policy in response to multiple escalating external and internal challenges. It provides an analysis of how multipolar competition, regional fragmentation, and internal political divergences have cumulatively shifted the European Union’s foreign and security policy towards a more pragmatic and explicitly geopolitical orientation. Employing an interdisciplinary approach and utilizing relevant scientific methods, specifically content, comparative, and critical analysis of primary EU policy documents and a review of relevant academic literature, the author traces the shift from an originally normative approach to a policy reflecting new security threats and challenges. The study highlights the impact of key factors such as growing great power rivalry, regional fragmentation, Russian aggression against Ukraine, the Covid-19 pandemic, and strategic challenges concerning energy and economic sovereignty. It identifies the main adaptive mechanisms while also discussing persistent challenges, particularly in the form of internal divergences among EU Member States and the fragile balance between strategic autonomy and transatlantic relations.
STIAHNUŤ
