23

október, 2025

24

október, 2025

Svätojánsky kaštieľ, Liptovský Ján

Zastúpenie Katedry filozofie a politológie FF UKF na medzinárodnej vedeckej konferencii „Národná a medzinárodná bezpečnosť“

Zadarmo

V dňoch 23.-24. októbra 2025 sa vo Svätojánskom kaštieli v Liptovskom Jáne konala medzinárodná vedecká konferencia Národná a medzinárodná bezpečnosť, ktorej hlavným organizátorom bola Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika v Liptovskom Mikuláši. Záštitu nad konferenciou mal podpredseda vlády a minister obrany Slovenskej republiky Róbert Kaliňák. Prednášajúci z Česka, Poľska, Maďarska, Rumunska, Ukrajiny a Slovenska sa vo svojich príspevkoch zamerali na aktuálne otázky národnej a medzinárodnej bezpečnosti, ktoré musia jednotlivé krajiny – vzhľadom na kontinuálne zhoršovanie globálneho i regionálneho bezpečnostného prostredia a zhodujúcej sa bezpečnostnej situácie – riešiť tak na národnej, ako aj medzinárodnej úrovni.

Na základe osobného pozvania organizátorov konferencie vystúpil v úvode druhého bloku prednášok so svojim príspevkom aj plk. gšt. v. z. doc. Ing. Radoslav Ivančík, PhD. et PhD., MBA, MSc. z Katedry filozofie a politológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Menovaný vo svojom vystúpení na tému Transformácia bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie poukázal na skutočnosť, že Európska únia sa v polovici tretej dekády tretieho milénia ocitla na zásadnej geopolitickej križovatke, ktorej podoba je determinovaná súbežným pôsobením viacerých krízových faktorov. Zdôraznil, že rastúca multipolárna konkurencia a zvyšujúca sa veľmocenská rivalita spolu s dynamicky sa meniacim bezpečnostným prostredím, rastúcim napätím v globálnych mocenských vzťahoch a zmenami v transatlantických väzbách vytvárajú rámec, v ktorom sa európska bezpečnostná a obranná politika musí nanovo definovať a transformovať tak, aby Európska únia dokázala čeliť rastúcim bezpečnostným hrozbám a výzvam.

Doc. Ivančík vo svojom vystúpení tiež uviedol, že vojenská invázia Ruskej federácie voči Ukrajine sa stala katalyzátorom transformácie bezpečnostného myslenia v členských štátoch Európskej únie a zároveň spochybnila dlhodobo dominantné predpoklady o stabilite európskeho priestoru. Predstava, že ozbrojená agresia medzi európskymi štátmi patrí do minulosti, sa podľa neho ukázala ako iluzórna; naopak, návrat plnoformátovej vojny vysokej intenzity na európsky kontinent podčiarkol nutnosť systematického posilňovania obranných spôsobilostí a kapacít Únie a prehodnotenia jej strategických priorít. V závere svojej prednášky v tejto súvislosti zdôraznil, že, ak sa chce Európska únia stať naozaj plnohodnotným, relevantným a rešpektovaným globálnym bezpečnostným aktérom, schopným chrániť svojich občanov, hodnoty a záujmy, a prispievať k mieru a stabilite v medzinárodnom prostredí, musí nevyhnutne dôjsť k ďalšiemu prehĺbeniu európskej bezpečnostnej a obrannej integrácie