Zadarmo
Dňa 28. februára 2024 sa na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity (so sídlom v Bratislave) konala medzinárodná vedecká konferencia na tému „Laicita v kultúrnych súvislostiach: stredoeurópska a uruguajská skúsenosť“. Podujatie organizovala Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity a Cirkevný odbor Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Po privítaní a úvodných pozdravoch prof. Miloša Lichnera, povereného rektora TU, a prof. Mareka Šmida, dekana Teologickej fakulty TU, si účastníci v rámci plenárnej sekcie vypočuli štyri podnetné prednášky. Prvú predniesol sociológ prof. Néstor Da Costa z Uruguajskej Katolíckej Univerzity na tému: Uruguajská skúsenosť laicity. Druhú predniesol sociológ doc. Ondrej Štefaňak z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre na tému: Metamorfózy religiozity Slovákov na pozadí kooperatívneho modelu laicity v strednej Európe. Tretiu predniesol rabín Michail Kapustin zo Zväzu židovských náboženských obcí na tému: Židovská obec na Slovensku v súčasnosti. Napokon štvrtú predniesol právnik prof. Marek Šmid z Trnavskej univerzity na tému: Pohľad na súčasné otázky bilaterálnej zmluvnej úpravy vzťahov medzi štátom a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami so zameraním na možnú budúcu úpravu ochrany svedomia v SR.
Po podnetných prednáškach, plodných diskusiách a krátkej prestávke nasledovala druhá časť konferencie, ktorá spočívala v panelovej diskusii na tému realizovaného modelu laicity na Slovensku, v Českej republike a Uruguaji. Panelovú diskusiu moderoval novinár Mgr. Jaroslav Barborák a aktívne sa jej zúčastnili najmä Dr. Radovan Čikeš, riaditeľ Cirkevného odboru Ministerstva kultúry SR, a ThLic. Petr Šimůnek, vedúci samostatného oddelenia cirkví a náboženských spoločností Ministerstva kultúry ČR. Doc. Ondrej Štefaňak z Katedry filozofie a politológie FF UKF v Nitre vo svojej prednáške zdôraznil, že po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa religiozita obyvateľov Slovenska o niečo oslabila – prakticky vo všetkých jej základných rozmeroch. Výsledky posledných štyroch sčítaní obyvateľstva, ako aj uskutočnených empirických výskumov však nepotvrdzujú len scenár postupujúcej sekularizácie, ale čiastočne aj scenár stabilizácie, pluralizácie a individualizácie religiozity, ba dokonca aj scenár náboženského fundamentalizmu, ktorý sa v sociologickom ponímaní spája s odmietaním bezbrehej relativizácie a sekularizácie. Vystúpenie doc. Ondreja Štefaňaka bolo podporené grantovým projektom Religiozita a hodnoty trvalej udržateľnosti (APVV-22-0204).
Text: doc. PhDr. Ondrej Štefaňak, PhD., Katedra filozofie a politológie FF UKF
Foto: archív Trnavskej univerzity v Trnave