Katedra Filozofie a Politologie

Kľúčové slová:
Európska únia strategická autonómia bezpečnosť obrana politika medzinárodné vzťahy European Union strategic autonomy security defence politics international relations

Abstrakt:

Tento článok sa zameriava na analýzu Európskej únie ako bezpečnostného aktéra v kontexte rastúcej globálnej nestability, zhoršujúceho sa bezpečnostného prostredia a zhoršujúcich sa medzištátnych vzťahov, najmä medzi hlavnými mocnosťami. Cieľom je posúdiť, do akej miery je EÚ schopná transformovať svoju normatívnu ambíciu strategickej autonómie na reálnu politickú a operačnú spôsobilosť. Prvá časť skúma ciele strategickej autonómie EÚ a nástroje na ich dosiahnutie, ako napríklad Európsky obranný fond a stála štruktúrovaná spolupráca. Druhá časť skúma prekážky jednotnej bezpečnostnej politiky, najmä vnútorné rozdiely medzi členskými štátmi, asymetrie v schopnostiach a vonkajšie geopolitické tlaky. Tretia časť analyzuje vzťah medzi EÚ a NATO a otázku komplementarity alebo konkurencie v rámci transatlantickej bezpečnostnej architektúry. Článok dospel k záveru, že napriek rastúcim ambíciám zostáva strategická autonómia EÚ obmedzená, ale má potenciál na ďalšie posilnenie.

Abstract:
This article focuses on the analysis of the European Union as a security actor in the context of increasing global instability, deteriorating security environment, and worsening inter-state relations, particularly among major powers. The aim is to assess the extent to which the EU is capable of transforming its normative ambition of strategic autonomy into real political and operational capability. The first part examines the EU’s strategic autonomy goals and the instruments for achieving them, such as the European Defence Fund and Permanent Structured Cooperation. The second part explores the obstacles to a unified security policy, particularly internal divergences among member states, asymmetries in capabilities, and external geopolitical pressures. The third part analyses the EU–NATO relationship and the question of complementarity or competition within the transatlantic security architecture. The article concludes that despite growing ambitions, the EU’s strategic autonomy remains limited, but holds potential for further strengthening.

STIAHNUŤ